Отново за словообразувателната транспозиция


Abstrakt

O transpozycji słowotwórczej raz jeszcze
W niniejszym artykule zwraca się uwagę na fakt, że w literaturze przedmiotu termin „transpozycja słowotwórcza” odnosi się do różnych „nośników”/„obiektów”: kategorii onomazjologicznych, a więc słowotwórczych, procesów słowotwórczych, jednego ze sposobów słowotwórczych, znaczenia słowotwórczego, funkcji formantu słowotwórczego. Autorka jest przekonana, że w procesie definiowania transpozycji (w jej wąskim rozumieniu) trzeba przeformułować założenie dotyczące tożsamości znaczenia leksykalnego wyrazu podstawowego i wyrazu pochodnego. Autorka wyraża także opinię, że ten sam formant w procesie słowotwórczym nie może pełnić więcej niż jednej funkcji, więc twierdzenie o mieszanych funkcjach formantu jest nie do przyjęcia, tak samo jak i twierdzenie o mieszanych kategoriach onomazjologicznych lub słowotwórczych.

Pезюме
Статията обръща внимание на факта, че в научната литература словообразувателната транспозиция е отнасяна към различни „носители“ / „обекти“: ономасиологичните, съответно словообразувателните категории, словообразувателните процеси, един от словообразувателните начини, словообразувателното значение, функцията на словообразувателния формант. Изразява се становището, че при дефинирането на транспозицията (в тесен смисъл) трябва да се преформулира постулатът за тъждественост между лексикалното значение на изходната и на производната дума. Споделя се мнението, че един и същ формант в словообразувателния процес не може да изпълнява повече от една функция, поради което не е приемливо да се говори за смесени функции на форманта, както и за смесени ономасиологични или словообразувателни категории.

Słowa kluczowe

transpozycja, kategoria onomazjologiczna, funkcja formantu; КЛЮЧОВИ ДУМИ: транспозиция, деривация, ономасиологична категория, функция на форманта

Baltova, I͡U. (2015). Kŭm vŭprosa za „deminutivnite“ sŭshtestvitelni i ti͡akhnoto otrazi͡avane v leksikografii͡ata. W: I. Stramljič Breznik (red.), Manjšalnice v slovanskih jezikih: oblika in vloga. Zora (50–60). Maribor, Bielsko-Biała, Budapest, Kansas, Praha: Univerza v Mariboru.

Bednaříková, B. (2009). Slovo a jeho konverze. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci.

Dokulil, M. (1962). Tvoření slov v češtině. 1. Teorie odvozování slov. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd.

Dokulil, M. (1996). Tvoření slov. W: M. Čechová a kol. autorů (red.), Čeština – řeč a jazyk (76–132). Praha: ISV nakladatelství.

Dokulil, M. (1997). K otázce slovnědruhových převodů a přechodů, zvl. transpozice. W: O. Uličný (red.), Obsah. Výraz. Význam. Výbor z lingvistického díla Miloše Dokulila I (201–208). Praha: Filozofická fakulta Univerzity Karlovy.

Ermakova, O.P. (1977). Problemy leksicheskoĭ semantiki proizvodnykh i chlenimykh slov. Avtoref. dokt. dis. Moskva.

Furdík, J. (2004). M. Ološtiak (ed.). Slovenská slovotvorba (Teória, opis, cvičenia). Prešov: Náuka.

Grzegorczykowa, R. i in. (red.). (1998). Gramatyka współczesnego języka polskiego. Morfologia. Wyd. drugie, zmienione. Warszawa: Wydawnictwo naukowe PWN.

Karlík et al. (red.). (2012–2018). Nový encyklopedický slovník češtiny online. Brno: Masarykova univerzita. Pozyskano z https://www.czechency.org/.

Karlík, P. et al. (red.). (2002) Encyklopedický slovník češtiny. Praha: Lidové noviny.

Kori͡akovt͡seva, E.I. (2006). Tipy slovoobrazovatelʹnykh kategoriĭ: funkt͡sii formantov, semantika proizvodi͡ashchikh osnov (otsubstantivnye nomina actionis s formantom -stvo). W: B.B. Krysʹko (red.), Slavistika. Sinkhronii͡a i diakhronii͡a. Sbornik stateĭ k 70-letii͡u I. S. Ulukhanova (271–283). Moskva: Izdatelʹskiĭ t͡sentr „Azbukovnik“.

Kubriakova, E.S. (1974). Derivat ͡ sii ͡ a, transpozit ͡ sii ͡ a, konversii ͡ a, ͡ Voprosy iazykoznanii ͡ a͡, 5, 64–76.

Kubri͡akova, E.S. (1981). Tipy i͡azykovykh znacheniĭ. Semantika proizvodnogo slova. Moskva: Nauka.

Kurilovich, E. (1962). Derivat͡sii͡a leksicheskai͡a i derivat͡sii͡a sintaksicheskai͡a. K teorii chasteĭ rechi. W: Ocherki po lingvistike. Sbornik stateĭ (57–70). Moskva: Izdatelʹstvo inostrannoĭ literatury.

Mengel, S. (2006). Slovoobrazovatelʹnoe znachenie. W: B.B. Krysʹko (red.), Slavistika. Sinkhronii͡a i diakhronii͡a. Sbornik stateĭ k 70-letii͡u I. S. Ulukhanova (126–141). Moskva: Izdatelʹskiĭ t͡sentr „Azbukovnik“.

Miloslavskiĭ, I. (2015). Parametr „menьshe normы“ v paradigme obespechenii͡a rechevыkh deĭstviĭ na materiale russkogo i͡azыka. W: I. Stramljič Breznik (red.), Manjšalnice v slovanskih jezikih: oblika in vloga. Zora (233–247). Maribor, Bielsko-Biała, Budapest, Kansas, Praha: Univerza v Mariboru.

Ološtiak, M. (2013). Onomaziologická štruktúra lexikálnych jednotiek. W: M. Ološtiak, L. Sisák (red.). Od morfém ku komplexným slovám a ich paradigmám. Výraz, význam, funkcia (9–89). Prešov: Filozofická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove.

Petr, J. (red.). (1986a). Mluvnice češtiny. (1). Fonetika. Fonologie. Morfonologie a morfemika. Tvoření slov. Praha: Academia.

Petr, J. (red.). (1986b). Mluvnice češtiny (2). Tvarosloví. Praha: Academia.

Sokolová, M. (2007). Vzťah slovnodruhových a onomaziologických kategoriálnych významov. W: H. Burkhardt, A. Nagórko (red.), Sprachliche Kategorien und die slawische Wortbildung (178–195). Hildesheim–Zürich–New York: Olms.

Waszakowa, K. (1996). Słowotwórstwo współczesnego języka polskiego. Rzeczowniki z formantami paradygmatycznymi. Warszawa: Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego. Wydanie drugie poprawione.

Хaritonchik, Z.A. (2015). V poiskakh sushchnosti imen. Izbrannoe. Sbornik nauchnykh stateĭ. Minsk: MGLU.


Opublikowane : 2021-12-30


Аврамова, Ц. (2021). Отново за словообразувателната транспозиция. Prace Filologiczne, 76, 37–47. https://doi.org/10.32798/pf.845

Цветанка Аврамова 
Софийски университет „Св. Климент Охридски“, София, България  Bułgaria
https://orcid.org/0000-0001-8084-258X